Vlastne, žiadny zákon nevyvolal tak masové protesty. 5 miliónov podpisov pod jednou petíciou je ohromné číslo. Nové zákony odmietli viditeľne Wikipédia, Reddit, Pornhub a mnoho ďaľších stránok. Napriek tomu europoslanci schválili direktívu v pomere 348:274. Len päť hlasov chýbalo na to, aby sa hlasovalo o článkoch jednotlivo a nie o celom zákone ako celku.

Mimochodom, často spomínané výbušné články 11 a 13 boli vo finálnej verzii premenované na 15 a 17, hoci väčšina médií ostala pri informovaní pri starých číslach. Práve tieto dva články sú Achilovou pätou celej legislatívy – nie je jasné, či nebudú viesť k poruchám na trhu či zhoršeniu prístupu k informáciám.

Dobré úmysly dláždia cestu do pekla

Pôvodná myšlienka je užitočná. Naposledy sa autorský zákon menil v roku 2001 a to je dávno. Prišla potreba modernej legislatívy. Internet sa za dvadsať rokov veľmi zmenil a zrástol s inými oblasťami života. Aj preto sa zákon volá The Directive on Copyright in the Digital Single Market (EU Copyright Directive).

Pojem “Digital Single Market” znamená segment digitálneho marketingu, online nakupovania a telekomunikácií – čiže oblasť, kde sa ročne v Európe premelie 730 miliárd eur. Termín direktíva zase znamená, že túto legislatívu budú musieť všetky členské štáty povinne implementovať do svojich národných zákonov.

Nový zákon tlačili vpred najmä konzervatívci z frakcie EPP, proti zákonu vystúpila napríklad poslankyňa Julia Reda, ktorej blog sa stal široko sledovaným médiom. O direktíve sa rokovalo tri roky, čiže nemôže byť výhovorkou to, že všetkých momentálne zaujíma Brexit. Slovenskí europoslanci sa téme väčšinou nevenovali. V diskusii vystúpil iba Richard Sulík, ktorý prirovnal nový zákon k situácii keď prevádzkovateľ parkoviska má byť zodpovedný za to, že je na ňom kradnuté auto.

Kopec novej byrokracie

Kritici vyčítajú zákonu uťahovanie skrutiek na kedysi slobodnom digitálnom trhu. Zaujímavé je, že články môžu spôsobiť jednak vojnu s technologickými gigantami typu Google a Facebook. Bývalý Článok 13 vyslovene ukladá prevádzkovateľom stránok povinnosť kontrolovať, či na nich niekto nezdieľa kradnutý obsah. Komerčné weby a aplikácie budú povinné vyvíjať úsilie, aby zisťovali, či je obsah možné uploadovať alebo zdieľať.

Celé to má viesť k vzniku “filtrov”, ktoré sa síce v zákone nespomínajú, ale ktoré budú musieť vzniknúť, ak nechcete kontrolovať každý príspevok ručne so živými ľuďmi. A na takú technológiu budú mať peniaze len bohatí ľudí.

A potom je tu bývalý Článok 11, ktorý má za úlohu priniesť “spravodlivejšie” príjmy do klasických vydavateľských domov. Prevádzkovatelia sociálnych sietí s nimi budú musieť uzatvárať licencie a dohody a deliť sa s nimi o zisky. Je to zvláštne, hlavne keď si predstavíte, že vydavatelia dnes platia za to, aby sa ich obsah šíril po internete. Doteraz mali k dispozícii rôzne platformy zdarma… po novom im bude niekto povinný platiť.

Nejasne formulovaný text má mnoho slabín a na internete ste už určite narazili na množstvo hypotetických situácií, ktoré môžu vzniknúť.

Nežijú europoslanci v sklenej veži? Nezačne sa európsky internet uzatvárať do seba ako ten čínsky? Nestúpa nám tu kontrola na úkor slobody prejavu? Nemali by úradníci radšej miesto pokútnych pokút a zákonov radšej zistiť ako efektívne zdaniť technologických gigantov? Čo je to vlastne krátky príspevok na internete?

Na koniec treba dodať, že meme obrázkov sa nová legislatíva nemá dotknúť (vraj).

The post Nová európska direktíva o autorstve prinesie obmedzenia appeared first on Digital Pylon.

Rozmach HTTPS

Donedávna bolo zabezpečenie https výsadou len malého percenta stránok. Boli to najmä veľké platobné portály a banky. No veci sa menia a dnes existuje veľký tlak na používanie SSL certifikátov od gigantov, ako je Google, Seznam, Bing alebo Yahoo. Najväčší zlom nastal v auguste 2015, kedy Google oficiálne potvrdil, že stránky zabezpečené cez tento protokol budú mierne zvýhodnené vo výsledkoch vyhľadávania. Možno sa to nezdá ako veľká vec, ale bol to silný impulz pre majiteľov stránok, aby svoje weby za pár desiatok eur zabezpečili. Vďaka spomínanému zvýhodneniu tým zvýšili aj návštevnosť stránok.

(Značku https nájdete na začiatku URL adresy stránky)

SSL zadarmo

Mať aktivovaný SSL certifikát – teda zabezpečenie https – nebola lacná záležitosť. Cena za elitný certifikát sa mohla vyšplhať až na 500 eur za rok. Boli tu aj lacnejšie alternatívy, ktoré však plnili funkciu rovnako dobre. Napríklad známy certifikát od spoločnosti GeoTrust. Cena zaň sa pohybuje okolo 15 eur na rok. Začiatkom roku 2016 však na trh prišlo čosi dovtedy nepoznané a všetko sa malo začať meniť.

Do hry vstúpil projekt Let’s Encrypt, ktorý ponúka SSL certifikáty úplne zadarmo. Táto otvorená certifikovaná spoločnosť, ktorá ma slúžiť ľuďom (aspoň tak sa sami opisujú) vytvorila vlastný prístup.

V čom je háčik

Pri free verziách sú rozdiely, ako vždy. Ten najväčší je v tom, že Let’s Encrypt nevydáva SSL certifikáty na 12/24 mesiacov ako to robia platené služby, ale iba na 3 mesiace. Preto je potrebné celý proces opakovať štyrikrát ročne. Dobrá správa je, že pokiaľ máte znalosti alebo ste na hostingu, ktorý podporuje Let’s Encrypt, tento proces môže byť plne automatizovaný. Certifikát sa vám bude obnovovať bez pohnutia prsta. No zďaleka nie každá hostingová spoločnosť podporuje Let’s Encrypt. V prípade, že túto možnosť vo vašom hostingovom prostredí nevidíte, kontaktujte podporu a pýtajte sa. Spravidla vám Let’s Encrypt zadarmo aktivujú.

Tu nájdete zoznam hostingových spoločností, ktoré podporujú Let’s Encrypt.

Budúcnosť https zabezpečenia

Je veľmi pravdepodobné, že tlak na používanie zabezpečenia bude ďalej rásť. Budú na to tlačiť veľké firmy, najmä Google a Yahoo. Pokiaľ vaša stránka nezbiera osobné údaje o návštevníkoch, nezaháľajte a aktivujte si SSL certifikát. Dnes je to aj vecou prestíže. Keď návštevník vidí, že je na zabezpečenej stránke, vy získate miernu výhodu oproti konkurentom, ktorý zabepečenie nemajú. Dá sa očakávať, že o niekoľko rokov bude pripojenie cez https štandardom. Stránky bez zabezpečenia možno budú v blízkej budúcnosti označované ako nebezpečné a postupne aj vyraďované z vyhľadávania.

The post SSL certifikát zadarmo appeared first on Digital Pylon.

Množstvo ľudí tiež z najrôznejších diagnóz vyberie najhoršiu možnú. Často sa tak z bežného nachladnutia alebo inej choroby, s ktorou sa denne vysporadúva množstvo ľudí, môže stať napríklad rakovina. Ľudí tak často zachváti panika a následne prichádzajú k doktorovi a očakávajú od neho potvrdenie internetovej diagnózy.

Práve lekári majú radosť z novinky, s ktorou prišiel Google. Vďaka narastajúcemu počtu ľudí, ktorí si diagnózy určujú sami, Google v týchto prípadoch upravil nástroje vyhľadávania tak, aby v takýchto situáciách dokázal prehliadač vyhľadať stránky, ktoré poskytujú naozaj pravdivé informácie. Tie sa budú zobrazovať v špeciálnom okne vytvorenom pre tento účel. Samozrejme, spočiatku budú tieto nastavenia fungovať len v angličtine, no časom by mali byť dostupné aj pre iné jazyky. Taktiež budú spočiatku fungovať len na mobiloch, pre klasické PC budú dostupné až neskôr. O všetkých týchto zmenách informoval Wall Street Journal, ktorý sa vyjadroval najmä k názoru lekárov.

Podľa informácií, ktoré poskytol Google, až 1% informácií nachádzajúcich sa na internete, súvisí so zdravím. Množstvo webových stránok obsahuje informácie o mnohých diagnózach, často sú však nepravdivé či neoverené. Vzhľadom na to, že často môžu nesprávne informácie nielen sťažiť prácu lekárom, ale aj ohroziť pacientov, ktorí by sa snažili doma liečiť diagnózu, ktorú si sami stanovili. Táto správa spôsobila najmä pozitívne ohlasy.

Hoci ešte istú dobu potrvá, kým sa tieto novinky rozšíria do iných jazykov, už teraz môžeme povedať, že takéto zmeny by sa mali diať častejšie. Internet sa totiž nestal len miestom, kde ľudia zhromažďujú pravdivé a overené informácie, ale aj miestom plným hoaxov. Zrejme však nikdy nebudú všetky informácie stopercentne overiteľné. Preto sa treba vždy poriadne zamyslieť, kým uveríme niečomu, čo sme čítali len na internete.

The post Keď je Google doktorom appeared first on Digital Pylon.