Scott Galloway: Veľká štvorka (The Four)

Kniha o príliš mocnej štvorke, ktorá neplatí dane a likviduje malé firmy

Možno ste si všimli, že na novinkových stoloch kníhkupectiev sa vo veľkých kopách hromadí malá sympatická knižka s názvom Veľká štvorka (The Four) od Scotta Gallowaya.

V upútavke sa píše, že prináša nový pohľad na štyroch obrovských gigantov – Google, Facebook, Apple a Amazon – a že ich prečítaní knihy už nebudú čitatelia tieto firmy vidieť ako predtým. V skutočnosti kniha až taká objavná nie je. My už totiž dávno vieme, že tieto technologické korporácie už dávno prerástli hlavu svetovým vládam, a že už dávno nemajú ako prioritu googlacke heslo Don’t do evil. Štvorka je kritizovaná denne, lenže akékoľvek problémy sa od nej odrážajú ako od teflónu.

Text nie je náročný, je skôr hravý a vtipný, veď je napísaný marketérom, ktorý celý život rozmýšľa ako zaujať ľudí a ešte okrem toho aj veľa prednáša. Napriek ľahkosti je celá správa o Štvorke znepokojivá. Napríklad všetci vieme, že technologickí giganti jednoducho neplatia dane. Poprípade ich vyvádzajú kdekoľvek inde, len nie tam, kde peniaze zarobili.

Vie sa, že napríklad Google po dohode s írskou vládou platil smiešne vreckové aj v porovnaní s oveľa menšími podnikmi… alebo že Amazon všetky zisky kompletne vráža do rozvoja a tým pádom je vždy napred pred konkurenciou. A hoci neplatia dane, ich majitelia a prominentní zamestnanci sa topia v miliardových príjmoch. Takže je smiešne, keď najbohatší človek na svete Jeff Bezos z Amazonu sa zasadzuje o základný príjem pre každého. V skutočnosti vedie iba jalové reči – pretože on dane na to určite platiť nebude a ani sa nemieni nejak podieľať na budovaní občianskej spoločnosti svojimi peniazmi.

Je bizarné, keď napríklad Rada pre vysielanie a retransmisiu ukladá pokuty médiám. Pretože médiá už zďaleka nemajú taký vplyv, do ktorého zakaždým vstupuje Štvorka. Tú istú zodpovednosť ale žiadny štát sveta nedokáže aplikovať na gigantov, ktorí na šírení správ bohatnú. Facebook má tú najjednoduchšiu barličku na svete – ak šíri hoaxy alebo lži, skrátka vyhlási, že je len platforma, nie médium, a hotovo. Sú to však jeho algoritmy, ktoré rozhodujú, kto čo a kde uvidí.

Rozdelia a panujú

Toto nie je dystopická budúcnosť ako od Orwella, kde nás sledujú cez elektrónkové televízory. Toto je žiarivá príjemná budúcnosť, kde nás sledujú cez snehobiele príjemné zariadenia –  a my sme šťastní a vďačne odovzdávame Štvorke svoje najintímnejšie dáta. Narúšanie súkromia nikomu neprekáža, možno staršej generácii, tým mladším už nie.

A čo problematika zamestnanosti? Kamkoľvek prídu technologickí giganti, všade sa miestni politici nesmierne tešia a tlačia pre firmy veľké podpory. Lenže… v skutočnosti veľké firmy zamestnanosť skôr likvidujú. Amazon zamestná tisíc ľudí, ale dvadsať tisíc ľudí z maloobchodov kvôli nemu príde o  robotu. Lebo v Amazone sa už spoliehajú viac na automatiku a robotov než na živú silu. Veľká štvorka produkuje HDP ako Francúzsko, ale zamestnáva iba maličký zlomok ľudí.

Byť zamestnancom Facebooku alebo Apple je úžasne lukratívne – ale čo tí ostatní? Tí sa musia biť o zvyšky. Galloway popísal tento fenomén tak, že doba praje iba bystrým, ale nie priemerným (technologické korporácie prakticky likvidujú pracne vybudovanú strednú triedu). Cieľom Štvorky nie je vynájsť liek na rakovinu, prebádať vesmír alebo odstrániť chudobu – ich cieľom je predať vám nepotrebný plastový šmejd a zarobiť.

Ľudia si gigantov a ich technológie fetišizujú. Kým iné veľké spoločnosti (napríklad ropné) majú mimoriadne zlú povesť, Štvorka má naopak povesť príjemných a milých firiem. Prakticky nič im neublíži. Predstava, žeby napríklad vlády siahli na vyhľadávač Google, je nereálna. Európska komisia udeľuje firmám “astronomické” pokuty, lenže pre nich sú to ľahko nahraditeľné sumy. Služby Štvorky (a sú ich stovky) skrátka nejdú vypnúť. A to ani v diktátorských štátoch, pretože tam sa Štvorka jednoducho s miestnymi vládami dohodne a pristúpi na ich totalitné praktiky.

Štvorka funguje tak, že neustále rastie. Investuje do veľkého množstva vizionárskych projektov a akonáhle sa nejaký javí ak neperspektívny, okamžite ho zareže, bez ohľadu na investované prostriedky. Tradičné firmy majú väčší problém opustiť vývoj, ktorému sa dlho venovali. Problém je, že pri tom Štvorka bez výčitiek svedomia drví malé neznáme firmy.

K neznámym startupistom sa Štvorka správa ako k handre – ak má niekto malý dobrý nápad, buď ho kúpia, alebo (čo je horšie), jeho nápad jednoducho skopírujú (ukradnú). Veľmi známy príklad vzniku či skôr kopírovania Windows (Xerox, Apple, Microsoft) funguje neustále. Výsledkom je, že 70 percent malých vývojarských firiem skrachuje, ale ich nápady prežijú – a zarába na nich niekto iný.

Keď sa nezmestia pod označenie monopol

Galloway sa nazdáva, že tieto štyri obrovské firmy iba predstierajú skromnosť, ale vzápätí sú schopné v mihu zničiť značky ako Myspace. Alebo Yahoo, ktorý spravil chybu, že nevyvíjal vlastný vyhľadáč, ale kúpil si licenciu na Google. Po tom čo pustil “malú” konkurenciu až do obývačky, spáchal samovraždu v priamom prenose. Jednoducho v globálnom meradle skončil a prežíva už len na americkom trhu.

Štvorka nectí žiadne zákony ani tradície, prakticky si vytvára vlastné – podľa autora knihy. Môžete s ním nesúhlasiť. Ale je fakt, že napríklad zakladatelia týchto firiem majú krásne životopisy ako Lenin v Sovietskom zväze a pritom to môžu byť darebáci. Veď o Stevovi Jobsovi sa vie, aká bol sviňa na zamestnancov, alebo že odmietol nemanželskej dcére platiť hoci cent výživného, hoci bol miliardár. Pravdepodobne aj klamal pred súdom. Bol to chrapúň. Vizionár, ale chrapúň. Ostatne, to naznačuje aj Walter Isaacson, ktorý životopis Jobsa napísal oficiálne a dopredu mu ho dal aj prečítať.

Skrátka krásne životy zakladateľov Štvorky sú len bájky marketingových oddelení – v skutočnosti ich pekné príbehy možno začínali v garážach, alebo potom ich krvavé stopy viedli cez nespočetné biznisové bojiská.

Samozrejme, nemôže sa vynechať ani problematika zberu dát (aktuálna v dobe, keď Google, najväčší zberač na svete, blokuje služby firme Huwaei za to, že robí to isté). Veľká Štvorka sa nikdy nikoho nepýtala, či môže zbierať tie najsúkromnejšie dáta. Jednoducho to robia. Ako nakladajú s dátami – to vedia len oni. Teda, to že dáta predávajú najbohatším obchodníkom na svete sa všeobecne vie. Ale čo potom?

Štvorka má pravdepodobne o obyčajných ľuďoch viac informácií ako tajné služby alebo armády štátov. A čo si o tom myslia užívatelia, je im srdečne jedno. Všetci vieme, že keď zakážeme Googlu indexovať web, on si ho veselo ďalej indexuje… alebo keď v telefóne vypneme sledovanie s GPS, tak nás ten telefón aj tak pokojne stopuje s GPS.

V knižke pogrilovall autor pekne aj Apple, najziskovejšiu firmu na svete, ktorá predáva sexepíl, značku, pocit, ale ich marže sú oproti konkurencii neuveriteľne premrštené. A zákazníci im to žerú aj keď telefóny od Apple už dávno poráža konkurencia. Takéto fenomény sa rozoberajú v knižke Veľká štvorka, od autora, ktorý bol členom správnej rady New York Times v dobe, keď skrachovala jeho novinová služby about.com (a on zažil globálne zmeny na vlastne koži).

About the Author

Pridať Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

SlovakiaEurope